EMUS

Zvieratko samo o sebe...   

Už ako malí som rád spoznával svet. No, raz som sa vybral od svojej paničky a stratil som sa.

Blúdil som až kým ma našiel dosť nepríjemný človek, s nepríjemným výrazom na tvári. Lapil ma do vreca. Škoda že ako malí som sa nemal ako brániť. Okolo dvoch dní som okrem toho vreca nič nevidel, bola tma, ja som bol hladný a smädný.

 Na tretí deň ma vyložili do niakej malej klietky v ktorej bolo ešte päť ďalších šteniat približne v mojom veku. Zatvorili nás tam. Na druhý deň ma zobrali do miestnosti, silne ma držali. Jeden chlapík mi vyholil labku, druhý tam niečo kydol a mňa to začalo neuveriteľne páliť. No ak som vtedy myslel že to najhoršie mám za sebou, riadne som sa mýlil. Horšie prišlo neskôr. Ľudia na mne všeličo skúšali, najprv na kožu, potom na oči a neskôr som už musel jesť všelijaké svinstvá. Jesť ako jesť. Neviem či tomu tak vôbec môžem povedať keďže mi strčili hadicu až do žalúdka a kydali do toho nejaky sajrajt. Myslím, že až vtedy začali skutočné bolesti... Takto to išlo pol roka. Pol roka ma tam týrali až do dnešného dňa. Dnes sa stalo niečo krásne. Zobrali ma, ako už pravidelne, do tej strašnej miestnosti, zas ma priviazali tak aby som sa nemohol hýbať a vnútili mi znova niečo do žalúdka. Toto boli bolesti ktoré žiaden človek nezažil.

 Rozožieralo mi to vnútro až kým som neumrel. Neviem presne opísať čo sa stalo ale s určitosťou viem že ma vykúpili z toho sveta. Teraz, aj keď mňa už nezachránite, žiadam vás o to aby ste pomohli ostatným ktorý trpia ako ja, prosím...